Klub chovate\u013eov ma\u010farsk\u00fdch stava\u010dov bol zalo\u017een\u00fd na ustanovuj\u00facej konferencii 24. marca 1973 v Bratislave, na ktorej sa z\u00fa\u010dastnilo 16 deleg\u00e1tov.<\/p>\n\n\n\n
Zalo\u017eenie klubu sa podarilo najm\u00e4 v\u010faka ne\u00fanavnej snahe Petra Luk\u00e1sza za podpory F. Sigeta, K. Slim\u00e1ka i \u010fal\u0161\u00edch zanieten\u00fdch chovate\u013eov vy\u017eiel (v tom \u010dase \u010dasto ozna\u010dovan\u00fdch ako \u017elt\u00e9 stava\u010de). Peter Luk\u00e1sz sa stal i prv\u00fdm predsedom klubu. Do vedenia klubu boli \u010falej zvolen\u00ed MUDr. \u0160. Forg\u00e1\u010d z Prahy (podpredseda), MUDr. A. M\u00e9sz\u00e1ros (hlavn\u00fd poradca chovu), \u0160. Hrn\u010d\u00e1r (v\u00fdcvik\u00e1r), A. Chlup (matrik\u00e1r), A. Ded\u00e1k (ekon\u00f3m), Ing. P. R\u00e9p\u00e1s (tajomn\u00edk) a \u010dlenmi v\u00fdboru boli aj MVDr. J. Mich\u00e1lek z Krom\u011b\u0159\u00ed\u017ea, V. Schulz a J. Funk. Novovzniknut\u00fd klub mal celo\u0161t\u00e1tnu p\u00f4sobnos\u0165 (v r\u00e1mci \u010ceskoslovenska), i ke\u010f registrovan\u00fd bol pri Slovenskom po\u013eovn\u00edckom zv\u00e4ze so s\u00eddlom v Bratislave.<\/p>\n\n\n\n
Klub mohol od za\u010diatku budova\u0165 na v\u00fdsledkoch viacer\u00fdch \u00faspe\u0161n\u00fdch chovate\u013eov, ke\u010f\u017ee hist\u00f3ria chovu ma\u010farsk\u00fdch stava\u010dov na Slovensku siaha ove\u013ea \u010falej ako samotn\u00e9 zalo\u017eenie klubu, ktor\u00e9 bolo vyvrcholen\u00edm chovate\u013esk\u00fdch sn\u00e1h.<\/p>\n\n\n\n
Medzi najzn\u00e1mej\u0161ie chovate\u013esk\u00e9 stanice v tomto obdob\u00ed patrili Selle, Z Pova\u017eia, Zo Zlatnej, Mav\u00eddio, …<\/p>\n\n\n\n
Klub chovate\u013eov ma\u010farsk\u00fdch stava\u010dov bol od za\u010diatku svojej existencie ve\u013emi akt\u00edvny. Presadzoval jednozna\u010dn\u00e9 a pr\u00edsne chovate\u013esk\u00e9 podmienky a ka\u017edoro\u010dn\u00e9 hodnotenie dosiahnut\u00fdch v\u00fdsledkov. E\u0161te v roku 1973 (18. augusta) sa uskuto\u010dnila v \u0160amor\u00edne v r\u00e1mci oblastnej v\u00fdstavy prv\u00e1 \u0161peci\u00e1lna v\u00fdstava ma\u010farsk\u00fdch stava\u010dov. Z\u00fa\u010dastnilo sa na nej 62 jedincov (40 MKS, 22 MDS). O necel\u00fd mesiac na to sa konali v Kalinkove prv\u00e9 JSS ur\u010den\u00e9 \u0161peci\u00e1lne pre plemen\u00e1 ma\u010farsk\u00fdch stava\u010dov. O rok nesk\u00f4r sa 13. okt\u00f3bra uskuto\u010dnila v \u0160ali-Ve\u010di prv\u00e1 s\u00fa\u0165a\u017e o Putovn\u00fd poh\u00e1r KCHMS. Tieto akcie, ktor\u00e9 klub organizoval pravidelne mali ve\u013ek\u00fd ohlas medzi kynol\u00f3gmi. U\u017e v prvom roku mal klub cez 150 \u010dlenov a o rok nesk\u00f4r sa \u010dlensk\u00e1 z\u00e1klad\u0148a rozr\u00e1stla a\u017e na 250 \u010dlenov.<\/p>\n\n\n\n
Podarilo sa roz\u0161irova\u0165 stavy MKS a MDS – v roku 1976 bolo na Slovensku okolo 250 kr\u00e1tkosrst\u00fdch a 160 dr\u00f4tosrst\u00fdch vy\u017eiel, z toho asi 2\/3 po\u013eovne upotrebite\u013en\u00fdch.<\/p>\n\n\n\n
V roku 1978 sa stal predsedom klubu MUDr. Alexander M\u00e9sz\u00e1ros, ktor\u00fd od zalo\u017eenia klubu vykon\u00e1val funkciu hlavn\u00e9ho poradcu chovu. Predsedom klubu bol a\u017e do svojej smrti v marci 1997. Dr. M\u00e9sz\u00e1ros bol v\u00fdznamn\u00fdm klubov\u00fdm \u010dinovn\u00edkom. Okrem svojich funkcion\u00e1rskych povinnost\u00ed mal na starosti aj vyd\u00e1vanie klubov\u00e9ho spravodaja a vedenie klubovej kroniky. Bol rozhodcom pre posudzovanie exteri\u00e9ru i v\u00fdkonu ma\u010farsk\u00fdch stava\u010dov. V jeho pr\u00e1ci mu v\u00fddatne pom\u00e1hala aj man\u017eelka Al\u017ebeta, ktor\u00e1 bola nesk\u00f4r matrik\u00e1rkou a je dodnes \u010dlenkou klubu a akt\u00edvne sa zauj\u00edma o dianie v klube.<\/p>\n\n\n\n
Koncom 70-tych a za\u010diatkom 80-tych rokov sa ust\u00e1lil po\u010det \u010dlenov, ktor\u00ed sa medziro\u010dne pohyboval medzi 150-180.<\/p>\n\n\n\n
Chovate\u013esk\u00fd potenci\u00e1l bol dop\u013a\u0148an\u00fd i importom s\u013eubn\u00fdch jedincov zo zahrani\u010dia. Je zauj\u00edmav\u00e9 vedie\u0165, \u017ee v prv\u00fdch rokoch preva\u017eovali medzi chovn\u00fdmi jedincami dr\u00f4tosrst\u00e9 vy\u017ely a dokonca i prv\u00fdch sk\u00fa\u0161ok sa z\u00fa\u010dast\u0148ovali prakticky len dr\u00f4tosrst\u00e9 jedince. Tak\u00fdto stav dominancie najm\u00e4 po pracovnej str\u00e1nke trval prakticky a\u017e do polovice 90-tych rokov.<\/p>\n\n\n\n
Hne\u010f v prv\u00fdch rokoch bola zaveden\u00e1 d\u00f4sledn\u00e1 evidencia chovate\u013esk\u00e9ho materi\u00e1lu, podporen\u00e1 nesk\u00f4r i zaveden\u00edm povinn\u00e9ho tetovania zo strany SPZ v roku 1976.<\/p>\n\n\n\n
Koncom 70-tych a za\u010diatkom 80-tych rokov do\u0161lo k ur\u010ditej chovate\u013eskej stagn\u00e1cii, klub z\u00e1pasil s n\u00edzkym po\u010dtom vrhov, \u010do bolo sp\u00f4soben\u00e9 n\u00edzkou aktivitou chovate\u013eov, ale aj n\u00edzkym po\u010dtom chovn\u00fdch jedincov. Vedeniu klubu sa v\u0161ak podarilo aktivizova\u0165 chovate\u013eov a koncom 80-tych rokov boli dosiahnut\u00e9 rekordn\u00e9 po\u010dty vrhov.<\/p>\n\n\n\n
Klub sa od svojho vzniku prezentoval v\u00fdborn\u00fdmi v\u00fdsledkami na v\u00fdstav\u00e1ch, \u010doho d\u00f4kazom je aj z\u00edskanie medzin\u00e1rodn\u00fdch \u0161ampi\u00f3nov kr\u00e1sy pre su\u010dku MKS ASTA z Partiz\u00e1nske rokle a psa MDS MAX z Pova\u017eia v roku 1975. ASTA z\u00edskala tento titul ako v\u00f4bec prv\u00e1 su\u010dka MKS v Eur\u00f3pe. Navy\u0161e obidvaja boli i v\u0161estrann\u00fdmi psami. Na tieto \u00faspechy nesk\u00f4r nadviazalo mno\u017estvo \u010fal\u0161\u00edch jedincov MKS i MDS.<\/p>\n\n\n\n
Putovn\u00fd poh\u00e1r KCHMS sa v prv\u00fdch rokoch konal v rozsahu JSS, a od roku 1976 bola do neho zahrnut\u00e1 discipl\u00edna \u2013 sk\u00fa\u0161ka ostrosti.<\/p>\n\n\n\n
Klub od za\u010diatku rozv\u00edjal kontakty so zahrani\u010dn\u00fdmi klubmi a jeho \u010dlenovia sa pravidelne z\u00fa\u010dast\u0148ovali sk\u00fa\u0161ok a v\u00fdstav, aj v zahrani\u010d\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
V roku 1983 bol Putovn\u00fd poh\u00e1r nahraden\u00fd celo\u0161t\u00e1tnou s\u00fa\u0165a\u017eou ma\u010farsk\u00fdch stava\u010dov, ktor\u00e1 sa konala aj s medzin\u00e1rodnou \u00fa\u010das\u0165ou a od roku 1987 bola t\u00e1to s\u00fa\u0165a\u017e nahraden\u00e1 medzin\u00e1rodn\u00fdmi sk\u00fa\u0161kami ma\u010farsk\u00fdch stava\u010dov, ktor\u00e9 zah\u0155\u0148ali po\u013en\u00fa a vodn\u00fa pr\u00e1cu v rozsahu JSS a VP, doplnen\u00e9 o sk\u00fa\u0161ku ostrosti. Tieto medzin\u00e1rodn\u00e9 sk\u00fa\u0161ky sa konali pod\u013ea potreby a z\u00e1ujmu v dvoch \u2013 troch ro\u010dn\u00fdch intervaloch. Sk\u00fa\u0161ky d\u00e1vali priestor k porovnaniu kvality vy\u017eiel v stredoeur\u00f3pskom priestore, k diskusii o chovate\u013esk\u00fdch probl\u00e9moch i na vytv\u00e1ranie nov\u00fdch kontaktov.<\/p>\n\n\n\n
Svojimi dobr\u00fdmi v\u00fdsledkami a aktivitami si n\u00e1\u0161 klub vydobil v\u00fdznamn\u00e9 miesto medzi chovate\u013esk\u00fdmi klubmi na Slovensku i v zahrani\u010d\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
Klub musel tie\u017e reagova\u0165 na spolo\u010densk\u00e9 zmeny, d\u00f4sledkom ktor\u00fdch bolo po rozdelen\u00ed \u010ceskoslovenska vytvorenie samostatn\u00e9ho klubu v \u010cesku v roku 1993.<\/p>\n\n\n\n
Kluby v\u0161ak \u010falej spolupracovali a mnoho \u010dlenov zostalo aj \u010dlenmi n\u00e1\u0161ho klubu.<\/p>\n\n\n\n
Od roku 1997 bolo zaveden\u00e9 povinn\u00e9 vy\u0161etrenie dyspl\u00e1zie bedrov\u00fdch k\u013abov (ktor\u00e9 bolo v 80-tych rokoch vykon\u00e1van\u00e9 len sporadicky) a do chovu sa mohli dosta\u0165 len jedince s v\u00fdsledkom 0\/0.<\/p>\n\n\n\n