Klub chovateľov maďarských stavačov bol založený na ustanovujúcej konferencii 24. marca 1973 v Bratislave, na ktorej sa zúčastnilo 16 delegátov.
Založenie klubu sa podarilo najmä vďaka neúnavnej snahe Petra Lukásza za podpory F. Sigeta, K. Slimáka i ďalších zanietených chovateľov vyžiel (v tom čase často označovaných ako žlté stavače). Peter Lukász sa stal i prvým predsedom klubu. Do vedenia klubu boli ďalej zvolení MUDr. Š. Forgáč z Prahy (podpredseda), MUDr. A. Mészáros (hlavný poradca chovu), Š. Hrnčár (výcvikár), A. Chlup (matrikár), A. Dedák (ekonóm), Ing. P. Répás (tajomník) a členmi výboru boli aj MVDr. J. Michálek z Kroměříža, V. Schulz a J. Funk. Novovzniknutý klub mal celoštátnu pôsobnosť (v rámci Československa), i keď registrovaný bol pri Slovenskom poľovníckom zväze so sídlom v Bratislave.
Klub mohol od začiatku budovať na výsledkoch viacerých úspešných chovateľov, keďže história chovu maďarských stavačov na Slovensku siaha oveľa ďalej ako samotné založenie klubu, ktoré bolo vyvrcholením chovateľských snáh.
Medzi najznámejšie chovateľské stanice v tomto období patrili Selle, Z Považia, Zo Zlatnej, Mavídio, …
Klub chovateľov maďarských stavačov bol od začiatku svojej existencie veľmi aktívny. Presadzoval jednoznačné a prísne chovateľské podmienky a každoročné hodnotenie dosiahnutých výsledkov. Ešte v roku 1973 (18. augusta) sa uskutočnila v Šamoríne v rámci oblastnej výstavy prvá špeciálna výstava maďarských stavačov. Zúčastnilo sa na nej 62 jedincov (40 MKS, 22 MDS). O necelý mesiac na to sa konali v Kalinkove prvé JSS určené špeciálne pre plemená maďarských stavačov. O rok neskôr sa 13. októbra uskutočnila v Šali-Veči prvá súťaž o Putovný pohár KCHMS. Tieto akcie, ktoré klub organizoval pravidelne mali veľký ohlas medzi kynológmi. Už v prvom roku mal klub cez 150 členov a o rok neskôr sa členská základňa rozrástla až na 250 členov.
Podarilo sa rozširovať stavy MKS a MDS – v roku 1976 bolo na Slovensku okolo 250 krátkosrstých a 160 drôtosrstých vyžiel, z toho asi 2/3 poľovne upotrebiteľných.
V roku 1978 sa stal predsedom klubu MUDr. Alexander Mészáros, ktorý od založenia klubu vykonával funkciu hlavného poradcu chovu. Predsedom klubu bol až do svojej smrti v marci 1997. Dr. Mészáros bol významným klubovým činovníkom. Okrem svojich funkcionárskych povinností mal na starosti aj vydávanie klubového spravodaja a vedenie klubovej kroniky. Bol rozhodcom pre posudzovanie exteriéru i výkonu maďarských stavačov. V jeho práci mu výdatne pomáhala aj manželka Alžbeta, ktorá bola neskôr matrikárkou a je dodnes členkou klubu a aktívne sa zaujíma o dianie v klube.
Koncom 70-tych a začiatkom 80-tych rokov sa ustálil počet členov, ktorí sa medziročne pohyboval medzi 150-180.
Chovateľský potenciál bol dopĺňaný i importom sľubných jedincov zo zahraničia. Je zaujímavé vedieť, že v prvých rokoch prevažovali medzi chovnými jedincami drôtosrsté vyžly a dokonca i prvých skúšok sa zúčastňovali prakticky len drôtosrsté jedince. Takýto stav dominancie najmä po pracovnej stránke trval prakticky až do polovice 90-tych rokov.
Hneď v prvých rokoch bola zavedená dôsledná evidencia chovateľského materiálu, podporená neskôr i zavedením povinného tetovania zo strany SPZ v roku 1976.
Koncom 70-tych a začiatkom 80-tych rokov došlo k určitej chovateľskej stagnácii, klub zápasil s nízkym počtom vrhov, čo bolo spôsobené nízkou aktivitou chovateľov, ale aj nízkym počtom chovných jedincov. Vedeniu klubu sa však podarilo aktivizovať chovateľov a koncom 80-tych rokov boli dosiahnuté rekordné počty vrhov.
Klub sa od svojho vzniku prezentoval výbornými výsledkami na výstavách, čoho dôkazom je aj získanie medzinárodných šampiónov krásy pre sučku MKS ASTA z Partizánske rokle a psa MDS MAX z Považia v roku 1975. ASTA získala tento titul ako vôbec prvá sučka MKS v Európe. Navyše obidvaja boli i všestrannými psami. Na tieto úspechy neskôr nadviazalo množstvo ďalších jedincov MKS i MDS.
Putovný pohár KCHMS sa v prvých rokoch konal v rozsahu JSS, a od roku 1976 bola do neho zahrnutá disciplína – skúška ostrosti.
Klub od začiatku rozvíjal kontakty so zahraničnými klubmi a jeho členovia sa pravidelne zúčastňovali skúšok a výstav, aj v zahraničí.
V roku 1983 bol Putovný pohár nahradený celoštátnou súťažou maďarských stavačov, ktorá sa konala aj s medzinárodnou účasťou a od roku 1987 bola táto súťaž nahradená medzinárodnými skúškami maďarských stavačov, ktoré zahŕňali poľnú a vodnú prácu v rozsahu JSS a VP, doplnené o skúšku ostrosti. Tieto medzinárodné skúšky sa konali podľa potreby a záujmu v dvoch – troch ročných intervaloch. Skúšky dávali priestor k porovnaniu kvality vyžiel v stredoeurópskom priestore, k diskusii o chovateľských problémoch i na vytváranie nových kontaktov.
Svojimi dobrými výsledkami a aktivitami si náš klub vydobil významné miesto medzi chovateľskými klubmi na Slovensku i v zahraničí.
Klub musel tiež reagovať na spoločenské zmeny, dôsledkom ktorých bolo po rozdelení Československa vytvorenie samostatného klubu v Česku v roku 1993.
Kluby však ďalej spolupracovali a mnoho členov zostalo aj členmi nášho klubu.
Od roku 1997 bolo zavedené povinné vyšetrenie dysplázie bedrových kĺbov (ktoré bolo v 80-tych rokoch vykonávané len sporadicky) a do chovu sa mohli dostať len jedince s výsledkom 0/0.
Po smrti MUDr. Mészárosa sa na jeho počesť začal organizovať Memoriál MUDr. Alexandra Mészárosa ako prirodzené pokračovanie medzinárodných skúšok pre maďarské stavače a do roku 2007 sa konal každoročne. Skúška ostrosti bola nahradená disciplínou prinášanie líšky cez prekážku. Od roku 2007 sa Memoriál koná s dvojročnou periodicitou.
Náš klub je spoluzakladateľom Európskeho Vizsla klubu (EVC), ktorého ustanovujúca schôdza sa uskutočnila v Bernolákove 13. októbra 2001 (počas konania Európskeho pohára). EVC bol založený ako voľné združenie klubov pôsobiacich na území Európy, ktorého hlavným cieľom je spolupráca pri chove a výcviku. Predseda a tajomník EVC sú delegovaní klubom krajiny, ktorá v danom roku organizuje EP.
Pre pozdvihnutie pracovnej úrovne psov, klub prakticky od začiatku pravidelne organizoval pre svojich členov inštruktáže pod vedením skúsených cvičiteľov.
Reakciou na zrušenie skúšok ostrosti bolo zo strany klubu zavedenie chovných skúšok ako povinné kritérium podmienok chovnosti. Od roku 2011 sa chovné skúšky konajú na počesť Petra Lukásza, zakladajúceho člena a prvého predsedu klubu.
V roku 2012 začal klub organizovať (v rokoch, v ktorých sa nekoná MAM), klubové JSS s udeľovaním CACT, ktoré sa konajú ako Memoriál Štefana Hrnčára. Od roku 2018 sa Memoriál koná ako CACIT-ová skúška pole-voda pre všetky plemená stavačov.
Je potešiteľné, že výcviku i chovu sa v poslednej dobe venuje aj veľa mladých ľudí, častokrát mimo okruhu poľovníkov, no v nejednom prípade ich práve práca s vyžlou doviedla aj k absolvovaniu poľovníckych skúšok.
Zaviedli sme hodnotenie najlepších výkonov psov o putovný pohár klubu ako aj podporu pre vodičov pri reprezentácii na skúškach v zahraničí. Aktívne pristupujeme k propagácii klubu a plemien maďarských stavačov v rámci podujatí SPZ a SPK, ako napr. expozície v rámci celoštátnych výstav Poľovníctvo a príroda, alebo reprezentácie v rámci poľovníckych dní v rôznych regiónoch.